Milujem syry a najlepšie sa jedia večer pri počítači. Takže si na večer dávam do zásuvky kus syra, nech je po ruke na občasné odďobkávanie. Toto moje syrové maškrtenie však objavil kocúrik Chvostík a ako sadnem večer k počítaču už je tam, sedí pri zásuvke a hypnotizuje ma nádhernými veľkými očkami.

Samozrejme neodolám a ak mám v zásuvke dám mu kúsok. Chvostík má ale zabudovaný dáky syrový radar a presne vie, či v zásuvke ešte syr je, alebo nie. Pokým ho celý nezjem sedí pri mne a pohľadom mi jasne hovorí: Daj mi syr!

Dohováranie v zmysle, že už mal dosť a syr som si doniesla pôvodne pre seba sa míňa účinkom. Keď sa syr dlho neobjaví pred jeho papuľkou pritvrdí a capne ma labkou. Ak ani to nepomôže dlbne do mňa ňufáčikom. V momente keď spoločnými silami dojeme zásobu syra, Chvostík o mňa stráca záujem a uloží sa k spánku.

Ak sa pre niečo vyberiem do kuchyne, samozrejme ma sprevádza a pri návrate k počítaču pozorne sleduje, či otvorím zásuvku a dám do nej novú zásobu syra. Zriedkavo sa stáva, že nezaeviduje môj presun k počítaču, stačí však otvoriť zásuvku a okamžite je Chvostík pri mne.

Neviete si predstaviť to sklamanie, ak vytiahnem namiesto syra pero a niečo si zapíšem…oprava: niečo sa pokúsim si zapísať.

Pretože Chvostík sa nevzdáva nádeje na syr, ťahá mi ruku s perom, dlbe do mňa ňufáčikom, mňauká… takže musím chcem, nechcem vytiahnuť kúsok syra a za odmenu ma potom nechá zapísať si poznámku.

V prípade, že sa na blízku objaví ďalšia mačička a zo záujmom sleduje, čo sa rozdáva, ako inak, dostane kúsok syra.

Veľká chyba ak ho zvedavo oňucháva a chvíľku zaváha. Nabehne Chvostík a syr jej okamžite zabaví. Aj som sa pokúšala syr nahradiť niečím iným.

Vyskúšala som rôzne mačacie maškrtky. Niektoré mali úspech, nad niektorými ohrnul ňufáčik. No nech mu ponúknem akúkoľvek náhradu, nie je spokojný, kým nedostane svoj syr.