Od istej doby nemôžeme nechávať hrnce voľne položené na sporáku. Samozrejme týka sa to len plných hrncov a vôbec nepomôže ak je na nich pokrievka. Máme totiž Felixka. Veľmi zvedavého a veľmi vynaliezavého kocúra.

V dávnych časoch, keď sme ešte netušili, že zakrytý hrniec nie je vôbec ale vôbec chránený, si sedel hrniec na sporáku, len zrazu počujem dáke hrkotanie, bežím do kuchyne, kde sa mi naskytne inak až zábavný pohľad.

Felix stojí na stole vedľa sporáku a labkou sa snaží odstrániť pokrievku z hrnca. Okolo neho niekoľko zvedavých mačacích čakateľov, ticho ho povzbudzujú a Felix ako starousadlík ich nesklame.

V momente je pokrievka na zemi a hrozí to aj celému hrncu. Ešte že už nie je horúci. Po odstránení prekážky v podobe pokrievky postupne všetky mačičky skontrolujú obsah hrnca, už pod mojim dozorom, aby neskončil na zemi rovnako ako pokrievka. „Karfiol“ znechutene konštatujú a postupne odchádzajú za inými zábavkami.

Až na Kelka. Ten samozrejme musí jeden kúsok vytiahnuť labkou, oňuchať a odhodiť ho do diaľky.

Na zemi ešte zaujme niekoľko mačičiek, niektorá si aj skúsi odhryznúť v pevnej viere, že pod prvotnou vrstvou zeleniny sa musí nachádzať mäso, či iná zaujívamosť.

Po zistení, že je to naozaj len obyčajný karfiol a nič použiteľné, môže ešte poslúžiť ako hračka, až nakoniec ostáva všetkými cicami nepovšimnutý ležať na zemi a čakať na odpratanie.

Teda aby som bola presná, po dôkladnom skontrolovaní našou mačacou svorkou a strate záujmu aj poslednej cice, nevzdávajúcej sa nádeje, že sa karfiol premení ma kus mäsa, je mi dovolené ho odpratať.