Kto ste čítali knihu Pravidlá života s mačkou, isto si pamätáte príbeh o Veronike, kocúrikovi Didkovi a šunke. Teraz opíšem trochu iný šunkový príbeh.

Aj mačičky, rovnako ako my, majú najradšej to nezdravé, proste to, čo nesmú. A šunka je z týchto zakázaných vecí asi najobľúbenejšia. Ja sa im ani nečudujem, taká kuracia, alebo morčacia šunka je fakt maškrta.

Na druhej strane, ako mnohí určite poznáte, šunka je najúčinnejšia na maskovanie liekov. Vôbec by ma neprekvapilo, keď by raz niektorá cica ma mňa prehovorila slovami: „daj sem dáky liek, aby som dostala šunku“.

Niektoré cice len túžobne čakajú, keď zacítia túto dobrotu, niektoré na mňa mňauknú, niektoré sa dožadujú aj dramatickejšie, ale Gabika zvolila úplne neochvejnú taktiku.

Nič zlé netušiac si vyberiem z chladničky šunku, syr a chlieb už držím v druhej ruke. V tom sa prirúti Gabika, rýchlosťou blesku sa po mne vyšplhá a uchmatne mi šunku z ruky. Bola zima a okno do voliéry je celé dni otvorené. Áno, to okno pod ktorým sedávam. Mávam na sebe viac vrstiev oblečenia, čo je dobrá ochrana pred mačacími pazúrikmi, takže horolezectvo Gabiky mi pripadlo roztomilé.

Z pohľadu Gabiky, čo sa podarí raz, môže sa aj druhý, tretí… preto nevynechá príležitosť vyskúšať to vždy, keď vidí v mojich rukách akékoľvek jedlo. Sklamanie nastáva, ak jej ukážem, že v ruke držím niečo iné, nie šunku a dokonca si dovolím niekedy držať niečo úplne neprijateľné, napríklad ovocie. Už s chlpatým útokom rátam, bývam obozretnejšia. Niekedy ju len zložím, niekedy prejdem kuchyňou s mačacím príveskom a ponúknem Gabike inú maškrtu ako náhradu, niekedy sa jej opäť podarí dosiahnuť svoj cieľ.

Horšie časy pre mňa nastali, keď sa oteplilo a nebývam už zabalená v niekoľkých vrstvách odevov. To už riadne cítim pazúriky šplhajúce sa po mne. Než sa otočím od chladničky kontrolujem, či Gabika nie je nablízku.

Až raz… bola nablízku. Nie hneď a to spôsobilo stratu mojej ostražitosti. Po pár krokoch kuchyňou, je Gabika zrazu predo mnou. Pozerajú na mňa velikánske krásne oči, zadoček sa šteluje k skoku… V panike kričím nie nie nieeeee…výskok a šplh… syčím od bolesti, snažím sa tenké šaty odtiahnuť čo najďalej od seba. Cúvam cez celú kuchyňu a ocitám sa na zemi, zadkom v mačacom záchode. Chlieb držím stále v ruke. Gabika ležérne, ako dáma príde až k mojej ruke, odstráni mi šunku z chleba a spokojne odchádza.

Asi na leto prestanem jesť šunku.